Hydraulika alebo hydraulický pohon je systém pohonu založený na tlakovej energii a fyzikálnej nestlačiteľnosti kvapaliny.
V pomere veľkosti komponentov ku prenášanému výkonu patrí medzi najvýkonnejšie a najpresnejšie. Medzi výhody patrí jednoduchosť mechanizmov, vysoká sila a presnosť pri malých rozmeroch, možnosť prenosu energie pružnými členmi, variovanie výkonu s malými stratami a vysokou účinnosťou. Medzi nevýhody takéhoto typu pohonu patrí drahá prevádzka a údržba, výkonové straty teplom, hroziaci únik kvapalín pri mechanickej poruche (môže znečistiť životné prostredie).
Hydraulické valce sa využívajú tam, kde potrebujeme veľkú silu, a vysokú presnosť polohovania (priama úmernosť medzi vysunutím valca a objemom hydraulického média) napr.
Skladá sa z
Toto je hlavný prvok hydrauliky. Vykonáva lineárny pohyb, v závislosti od objemu vtlačenej kvapaliny.
Opis obrázka:
Druhy hydraulických valcov:
Rozvádzajú tlak k hydraulickým valcom. Tlakové hadice sú zväčša gumené, spevnené oceľovým kordom, ukončené nalisovanou koncovkou so závitom. Hadice majú definovaný nominálny tlak, a maximálny ohyb.
Ako médium sa obvykle používa hydraulický olej, alebo kvapaliny na alkoholovej báze. Parametrom je nízka stlačiteľnosť, malá objemovo-tepelná rozťažnosť, nehorľavosť, antikorózne vlastnosti, viskozita, objemová hmotnosť.
Dodáva tlak do hydraulických valcov. Poháňaná býva elektromotorom alebo spaľovacím motorom. Podľa typu konštrukcie poznáme:
Patrí medzi najbežnejšie druhy čerpadiel. Pre čerpanie využíva priestor medzizubovej medzery ozubeného kolesa, z ktorého je kvapalina vytlačená zapadajúcim zubom protiľahlého kolesa. Ozubené kolesá po obvodove a čelných stranách tesne priliehajú na skriňu čerpadla.
Výhody:
Nevýhody:
Použitie:
Piesty sú uložené axiálne s hriadeľom. Konštrukcia je takto robustnejšia a lacnejšia na údržbu. Prenos tlaku je plynulý. V súčasnosti je to najbežnejšia konštrukcia.
Základný rozdiel oproti axiálnej je, že piesty sú radiálne k hriadeľu.
Kvapalina je nasávaná a tlačená piestami (môžu byť veľmi tenké), poháňané vačkou. Každý piest potrebuje spätné klapky, na nasávacej a výtlačnej strane. Radiálne čerpadlá sú konštrukčne náročnejšie, drahšie a náročnejšie na údržbu.
Výkon pumpy sa dimenzuje podľa:
Uvažujú sa naraz všetky už uvedené parametre.
Ventily poznáme:
Ako je na obrázku nakreslené, posúvaním rozdeľovača sa prepína medzi výstupom YA a YB. Y-ventil má v sebe aj rektifikátory RA a RB na odvod jalového oleja (modrá farba), t. j. oleja, ktorý z valca musí odtiecť (inak by nemohol pracovať). RA a RB bývajú obyčajne spojené dokopy a sú napojené na zbernú nádrž.
Rozdeľovač nemusí byť len posuvný, ale aj diskový rotačný.
Ak nemáme akumulátor tlaku, tak sa jalový olej musí odstrániť ešte pred činným olejom (červená farba). Vtedy sa rektifikátory musia zapnúť ešte predtým, ináč by sme preťažili hadice.
Akumuluje prebytok tlaku, a keď je málo tlaku, dodáva tlak do hydrauliky. Je to veľmi užitočná vec, ktorá chráni hadice pred preťažením.
Princíp činnosti je taký, že keď prebytok tlaku v hadiciach nemá kam ísť, tak ide do akumulátora (na obrázku). Tam sa, keď stúpa tlak, lopta stláča. Lopta je z veľmi pevnej gumy, ktorá okrem tlaku musí vydržať aj veľké prehrievanie.
Väčšinou býva tlak vzduchu v lopte ešte regulovaný (dofukovaný/vyfukovaný) a vtedy je prevádzka veľmi hladká a vôbec netrhá.
Tu je olej ktorý pumpa čerpá do valcov a sem sa vracia jalový olej.
Olej, ktorý koná prácu
Olej ktorý už dopracoval a musí byť z valcov odčerpaný.
Zariadenie na odvod jalového oleja do zbernej nádrže. V súčasnosti býva zabudovaný priamo vo ventiloch.
Plocha piestu kolmá na os pohybu na ktorú tlačí olej pri práci. Aj keby nebola plochá ale napr vypuklá, ráta sa len tá plocha ktorá robí posun.